Arborétum

Medzi najvzácnejšie pokusy umožňujúce študovať otázky aklimatizácie cudzokrajných drevín a zároveň aj ich rast a produkciu z lesníckeho hľadiska patrí založenie Lesníckeho arboréta v Kysihýbli. Založil ho r. 1900 J. Tuszon, pracovník Ústrednej lesníckej výskumnej stanice v Banskej Štiavnici. Jednalo sa o neobhospodarovaný pasienok s pomerne nepriaznivými klimatickými pomermi, s rozdielnou expozíciou a sklonom terénu.

Arborétum sa rozprestiera na výmere 7,78 ha v nadmorskej výške 530 – 563 m. Priemerná ročná teplota je 6,7 °C a priemerné zrážky 895 mm.

Samotnému založeniu arboréta predchádzalo vypracovanie podrobného plánu výsadieb a výber jednotlivých druhov drevín. Plochu plánovaného arboréta rozdelil Tuszon na 4 oddelenia približne podľa konfigurácie terénu. Každé oddelenie rozdelil na pravidelné plôšky s rozmermi 15 x 15 m, čím určil lesnícky charakter arboréta. Takto sa vytvorilo spolu 350 plôch, ktorých pravidelnosť bola porušená len v okrajových častiach arboréta. Plošná výsadba arboréta Kysihýbel umožnila porovnávanie jednotlivých drevín z lesníckeho hľadiska lepšie ako solitérne výsadby v parkoch. Jednalo sa o priekopnícky spôsob výsadby, aký v tom čase v Európe nemal obdobu. Plošnou výsadbou sa založili miniatúrne porasty jednotlivých drevín, kde možno posúdiť ich rast v zápoji, vytváranie korunového zápoja, formovanie korún, kmeňov a pod. Takýto spôsob výsadieb umožňuje posudzovať jednotlivé dreviny z lesníckeho hľadiska podstatne lepšie než solitérne alebo skupinové výsadby, ktoré sa bežne používajú pri zakladaní botanických záhrad alebo arborét s iným zameraním. Jednotlivé dreviny tu mohli rásť v podmienkach síce pomerne malých, ale predsa rovnorodých porastov. Do plánu výsadieb boli zahrnuté aj domáce dreviny, aby sa mohol vzájomne porovnávať rast domácich a cudzokrajných taxónov. Pravdepodobne pre rozčlenenie korunovej úrovne bolo do plánu výsadieb zahrnutých aj veľa krov. Z jednotlivých drevín sa týmto systémom vytvorili malé monokultúry, simulujúce pre konkrétny druh časť lesného porastu. Do r. 1913 sa v arboréte celkove vysadilo 282 taxónov drevín, z toho 164 taxónov tvorili listnáče. Vysadené dreviny pochádzali prevažne z mierneho pásma severnej pologule. Plán výsadby bol zostavený tak, aby sa chúlostivejšie dreviny vysádzali pod ochranu krycích domácich alebo odolných cudzokrajných drevín. Ako ochranné dreviny slúžili smrekovec európsky, smrekovec kurilský, breza bradavičnatá, lipa malolistá, duglaska tisolistá, borovica tuhá, smrek Engelmanov a i. Prvé oddelenie bolo určené na výsadbu ihličnanov, oddelenia 3 a 4 na výsadbu listnáčov a oddelenie II bolo zmiešané. Dreviny sa vysádzali podľa systematického poriadku zlučovaním druhov a foriem podľa rodov.

Pôvodne bolo arborétum založené ako objekt zameraný na aklimatizáciu a rozšírenie sortimentu cudzokrajných drevín pre lesné hospodárstvo, so snahou o udržanie produkčnej schopnosti lesov v oblastiach s rozvinutým baníctvom a hutníctvom, v ďalších rokoch sa jeho poslanie rozširovalo. Mimoriadny význam Lesníckeho arboréta v Kysihýbli sa prejavil i v jeho využití pre lesnícku genetiku a šľachtenie lesných drevín. Ing. L. Greguss, CSc., dlhoročný vedecký pracovník LVÚ vo Zvolene a vedúci arboréta tu prostredníctvom hybridizácie jedlí zrealizoval doteraz najintenzívnejší a najperspektívnejší projekt využitia arboréta. Hybridné kombinácie jedlí, ktoré získal, sa okrem zvýšenej vitality a odolnosti vyznačujú aj dekoratívne zaujímavým habitom. Cieľom hybridizačného programu realizovaného LVÚ vo Zvolene od roku 1969 bolo získať hybridné potomstvá s čo najširšou genetickou diverzitou ako predpokladom pre zvýšenie adaptability a vitality. Práve pri tomto šľachtiteľskom programe sa vychádzalo zo sortimentu jedlí zastúpeného v Lesníckom arboréte Kysihýbel. Pri realizácii tohoto projektu sa plne zohľadnili výsledky 60 rokov trvajúcej prirodzenej selekcie jedlí, vysadených v arboréte pri jeho založení. Od roku 1969 sa každoročným kontrolovaným opeľovaním získali potomstvá patriace do 71 hybridných kombinácií. Okrem jedlí sa na kontrolované kríženie použili aj niektoré druhy borovíc.

Súčasťou arboréta je aj Medzinárodná fenologická záhrada, kde sa od roku 1963 vykonávajú pravidelné fenologické pozorovania vybraných stromov a krov. Táto záhrada je súčasťou siete 67 objektov, založených od roku 1948 po celej Európe a slúži na hodnotenie priebehu klimatických zmien. Výsledky hodnotení sa spracúvajú na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Počas vývinu prešlo arborétum viacerými zložitými obdobiami, ktoré výrazne ovplyvnili jeho ďalší osud. Jednak to boli nepriaznivé klimatické pomery – vetrové a snehové kalamity, extrémne zimy a v neposlednom rade i spoločenské zmeny. Jednoznačne však možno povedať, že význam arboréta pre introdukciu a aklimatizáciu cudzokrajných drevín – a v posledných vyše 30 rokoch aj pre genetiku a šľachtenie - je neoceniteľný. Okrem vedeckého významu plní arborétum aj funkciu vzdelávaciu, výchovnú a osvetovú pre širokú verejnosť. Je študijným objektom pre praktickú výučbu študentov odborných stredných a vysokých škôl príslušného zamerania – lesníctva, záhradníctva, krajinárstva, ekológie, tvorby a ochrany životného prostredia. Okrem sledovania aklimatizačných procesov sa arborétum využíva pre genetické a šľachtiteľské práce, pestovanie a ochranu cudzokrajných drevín. Materiál v arboréte nevyužívajú len pracovníci LVÚ vo Zvolene, ale aj pracovníci TU vo Zvolene, SAV, a ďalších vedeckovýskumných inštitúcií. Vo výskume ochrany lesov bol napríklad z jedle č. 1 na plôške 54 v 1. oddelení izolovaný pracovníkmi ČSAV v Prahe hmyzí hormón, ktorý bráni pohlavnému dozrievaniu lariev hmyzu, čo na to istom materiáli potvrdili aj v Britskej Kolumbii v Kanade.

Založenie lesníckeho arboréta v Kysihýbli možno ešte i dnes hodnotiť ako jedinečný aklimatizačný pokus, ktorému sa v súčasnosti môžu vyrovnať len niektoré provenienčné pokusy založené s veľkým počtom proveniencií a vo viacerých oblastiach Slovenska. Podľa posledného hodnotenia rastu a celkového zdravotného stavu jednotlivých taxónov v lesníckom arboréte je možné urobiť si prehľad o ich tolerancii k abiotickým a biotickým stresom, vrátane klimatických zmien. Získal sa prehľad najhúževnatejších drevín, ktoré odolali selekčnému tlaku zmenených podmienok prostredia a ktoré predstihli vo vitalite, kvalite a odolnosti domáce dreviny. Doterajšie výsledky ukázali, že v budúcnosti by sa mal lesnícky výskum cudzokrajných drevín orientovať okrem už „klasických“ druhov (Pseudotsuga menziesii (Mirb) Franco, Abies grandis Lindl., Pinus nigra Arn., Quercus rubra L. ap.) aj na ďalšie, ktoré v pomerne nepriaznivých stanovištných podmienkach svojím rastom a zdravotným stavom za storočnej existencie arboréta dokázali konkurovať domácim drevinám. Jedná sa predovšetkým o niektoré druhy v rámci rodov Abies, Pinus, Thuja, Chamaecyparis, Sequoiadendron, Quercus, Juglans a Carya. 
Lesnícke arborétum Kysihýbel je vzdialené od Banskej Štiavnice asi 1 km smerom na Banský Studenec. Návštevy je možné ohlásiť u vedúceho Odboru pestovania lesa a lesníckych technológií Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene, alebo na Výskumnej stanici LVÚ v Banskej Štiavnici. 
 
Použitá literatúra:

Greguss, L., 1996: Hodnotenie produkčných schopností drevín Lesníckeho arboréta v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici. Lesnícky časopis, 42 (2): 87 – 104 
Greguss, L., 1991 b: Hodnotenie produkcie spontánnych hybridných jedlí v Lesníckom arboréte v Kysihýbli. Lesn. Časopis, 37(6): 453 – 463 
Greguss, L., Longauer, R., 1993: Lesnícke arborétum v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici. Stručný sprievodca. Zvolen, LVÚ, 23 s. 
Holubčík, M., 1978: História introdukcie cudzokrajných drevín do lesných porastov. In: História lesníckej vedy a výskumu na Slovensku. Vedecké práce VÚLH vo Zvolene, XXVIII, Príroda, Bratislava, s. 129 – 143 
Holubčík, M., 1960: Lesnícke arborétum v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici. SVPL Bratislava, 184 s. 
Longauer, R., Lipták, J., Machanská E., 2000: História a význam Lesníckeho arboréta Kysihýbel pri Banskej Štiavnici. In: Arboréta, premenlivosť a introdukcia drevín. Zvolen, LVÚ, s. 10 – 14 
Lipták, J., Longauer, R., Machanská, E., 2000: Lesnícke arborétum v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici – storočné. Zvolen, LVÚ, 14 s.