Využitie arboréta
Po 115-tich rokoch existencie Lesníckeho arboréta v Kysihýbli môžeme skonštatovať, že svoj prvotný zámer, pre ktorý bolo vybudované, arborétum plní. Dlhodobé štúdium aklimatizácie drevín v tomto objekte ukázalo, že celý rad cudzokrajných drevín v ňom odolal selekčnému tlaku zmenených podmienok a viaceré dokonca vo vitalite, kvalite a odolnosti predstihujú domáce dreviny.
Prvé kompletnejšie zhodnotenie rastu introdukovaných a domácich druhov drevín v arboréte vypracoval v r.1954-1958 M. Holubčík. Jeho výsledky boli podkladom pre knižnú publikáciu Lesnícke arborétum v Kysihýbli, vydanú v r.1960. V rokoch 1985, 1995, 2005 a 2015 sa v arboréte uskutočnili podrobné inventarizácie, v rámci ktorých sa zmerali všetky stromy a vyhodnotil rast jednotlivých drevín. Takéto hodnotenia poskytujú dlhodobou aklimatizáciou preverený podklad na ich prípadné využitie v prírodných podmienkach Slovenska.
Hodnotenie výsadieb vo vyššom veku poukazuje na doteraz nevyužité rezervy v možnosti introdukcie ďalších cudzokrajných drevín. Medzi drevinami, ktoré odolali selekčnému tlaku nových podmienok prostredia je mnoho takých, ktoré predstihujú vo vitalite, kvalite a odolnosti domáce dreviny. Niektoré sa vyznačujú vyššou odolnosťou a lepšie znášajú aj pôsobenie klimatických extrémov a priemyselného znečistenia. Ďalšie sú schopné poskytnúť rovnocennú náhradu za klesajúcu ponuku sortimentu dekoratívneho tropického dreva, alebo sa hodia pre zakladanie priemyselných plantáží. Iné sú zaujímavé z hľadiska krajinárskeho a aj využiteľnosti na okrasné účely.
Ihličnaté dreviny
Rod Abies Mill. – jedľa: V rode sa od r. 1969 uskutočňovala kontrolovaná medzidruhová hybridizácia (GREGUSS 1988, 1996) a overuje sa aj využitie spontánnych hybridov získaných z jedincov rastúcich v arboréte (GREGUSS 1991a, 1991b). Výsledky hodnotenia arboréta potvrdili oprávnenosť tejto stratégie. V oblastiach ústupu jedle bielej by sa okrem hybridov mohla využiť aj jedľa obrovská a jedle z oblasti Balkánu, Malej Ázie a Kaukazu. Tomu by však mal predchádzať výskum vnútrodruhovej premenlivosti uvedených druhov.
Rod Picea L – smrek: Sortiment cudzokrajných smrekov vhodných do našich stanovištných pomerov je značne zúžený a nie je pravdepodobné, že by si našli širšie uplatnenie. S poukázaním na výsledky výskumu je vhodné sa zamerať na využitie vnútrodruhovej premenlivosti domáceho smreka obyčajného a najmä na jeho proveniencie z východokarpatskej oblasti. V niektorých prípadoch by mohla pripadať do úvahy vnútrodruhová a medzidruhová hybridizácia.
Rod Pinus L. – borovica: Značné rezervy sa ukazujú vo využití vnútrodruhovej premenlivosti borovice čiernej. U nás používanú borovicu čiernu rakúsku (P. nigra subsp. austriaca) v arboréte rastom aj vitalitou predčia P. nigra subsp. pallasiana (D. Don) Holmboe a P. nigra subsp. Laricio (Poir.) Maire. V oblastiach zasiahnutých znečistením ovzdušia sa osvedčila borovica balkánska (P. peuce Griseb ). Väčšiu pozornosť si pre dobrý rast a hlavne prežívanie zasluhuje borovica bielokôra (P. leucodermis ), subalpínsky endemit, vyskytujúci sa ostrovčekovito na Balkáne a južných Apeninách. Na druhej strane doterajšie poznatky nabádajú k väčšej opatrnosti pri introdukcii borovice vejmutovky.
Rod Larix Mill – smrekovec: Najvhodnejšie je aj naďalej sa sústrediť na využitie domáceho smrekovca opadavého.
Pri ostatných ihličnanoch sa pozornosť právom sústreďuje na duglasku tisolistú (Pseudotsuga menziensii Mirb.). Okrem tejto dreviny by si ju na základe rastového prejavu zaslúžila aj tuja riasnatá (Thuja plicata D. Don ex Lamb ), cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl a sekvojovec obrovský (Sequoiadendron giganteum (Lindl.) Buchh.). Vďaka odolnosti a dekoratívnosti je na účely ozeleňovania bezpochyby zaujímavá metasekvoja čínska (Metasequoia glyptostroboides Hu et Cheng) alebo forma Chamaecyparis lawsoniana ´Erecta Viridis´.
Listnaté dreviny
Rod Quercus L. – dub: Popri dube červenom (Quercus rubra L.) sú perspektívnymi druhmi Q. palustris Muenchh. a Q. coccinea Muenchh. Rozhodujúcim kritériom pre ich introdukciu by mala byť popri kvalite a upotrebiteľnosti dreva tiež odolnosť. Viac pozornosti ako doteraz by sa malo venovať vnútrodruhovej premenlivosti domáceho duba letného. Cenné listnáče (čeľaď Juglandaceae, rody Fraxinus L. a Magnolia L.): V rode orech (Juglans L.) sú peprspektívne druhy J. nigra L., J. cinerea L. a J. cordiformis. V rode orechovec (Carya Nutt ) je to C. ovata (Mill.) K. Koch, C. laciniosa (Michx. fil) G. Dona a C. cordiformis (Wangenh.) K. Koch, ďalej Pterocarya rhoifolia Siebold et Zucc a v rode jaseň (Fraxinus L ) zatiaľ neidentifikovaný taxón, evidovaný ako Fraxinus cinerea Bosc. Tieto druhy je však potrebné overiť v priaznivejších stanovištných podmienkach, ako poskytuje arborétum. Spomedzi ostatných listnáčov do úvahy prichádza využitie topoľa Populus trichocarpa Torr. et Gray na miestach príliš chladných pre šľachtené euroamerické topole, a tiež jarabiny prostrednej (Sorbus intermedia (Ehrh.) et Pers.) pri ozeleňovaní tam, kde bežne používaná jarabina vtáčia trpí hnilobou dreva. Lipa strieborná (Tilia argentea Desf.) a brest sibírsky (Ulmus pinnato-ramosa Dieck. Cat., syn. L.) sú zas drevinami vhodnými na extrémne suché a znečistené stanovištia.
Z hľadiska výskumu v oblasti genetiky a šľachtenia lesných drevín je doteraz najintenzívnejším a najperspektívnejším spôsobom využitia arboréta šľachtenie jedlí medzidruhovou hybridizáciou. Dajú sa pri ňom získať jedince alebo populácie disponujúce špeciálnymi kombináciami vlastností. Kontrolovaným opeľovaním 13 rodičovských druhov (z toho 9 rastúcich v arboréte a okolí) sa v rokoch 1969 – 1976 získalo 71 kombinácií jedľových hybridov zastúpených 13 420 jedincami. Výsadbyschopné hybridy sa vysadili na výskumné plochy spolu s voľnoopelenými potomstvami rodičovských druhov, vrátane domácej jedle bielej. Na 5 testovacích plôch sa spolu vysadilo 8 732 jedincov, ktoré reprezentovali 63 hybridných kombinácií. Pri ich hodnotení do veku 20 rokov sa preukázala rastúca prevaha viacerých hybridov nad voľnoopelenými potomstvami rodičovských druhov a jedle bielej. Osobitný význam má využitie potomstiev, ktoré vznikli spontánnym krížením druhov, rastúcich v arboréte. Také potomstvá s čiastočne známym rodokmeňom umožňujú ušetriť celé desaťročia šľachtiteľskej práce. Aj v tomto prípade sú najzaujímavejšie hybridné jedle prvej generácie v IV. oddelení. Ich semeno (generácia F2) sa v r. 1986 – 96 použilo na založenie poloprevádzkových pokusov. Ukazuje sa však, že spontánne hybridné potomstvá sa vyskytujú aj v iných rodoch, napr. v opakovaných výsadbách duglasky v III. oddelení. Tie by mohli byť základom na selekciu rýchlo rastúcich a zároveň mrazuvzdorných jedincov.
Doterajšie skúsenosti ukazujú, že všeobecne viac pozornosti ako doteraz je potrebné venovať výskumu odolnosti perspektívnych drevín voči abiotickému stresu, skodcom a chorobám. Skôr ako sa navrhne využitie niektorej novej dreviny v lesnom hospodárstva, je potrebné aj poznať aj vlastnosti jej dreva ako podklad pre jeho priemyselné využitie. Viacero študentov špecializujúcich sa na spracovanie dreva na Technickej univerzite vo Zvolene sa touto témou zaoberalo v rámci diplomových prác.
Výsledky hodnotenia arboréta a ďalších výskumných objektov s introdukovanými drevinami umožňujú identifikovať sortiment najvhodnejších nepôvodných drevín na špeciálne účely. Priame využitie arboréta v praxi spočíva hlavne v poskytovaní semien a sadbového materiálu. Na ich efektívne využitie je však potrebný aj záujem odborníkov, zaoberajúcich sa lesníctvom a ozeleňovaním. Na pedagogické účely Lesnícke arborétum využívajú všetky typy škôl. Jeho zbierky sú predmetom diplomových a seminárnych prác, ako aj tém stredoškolskej odbornej činnosti. V rámci vonkajších cvičení arborétum pravidelne navštevujú študenti Lesníckej fakulty, Drevárskej fakulty a Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. V arboréte sa uskutočňujú odborné cvičenia a aj praktická výučba Strednej odbornej lesníckej školy a Strednej odbornej školy Ľ. Greinera v Banskej Štiavnici. Osvetová činnosť spočíva v poskytovaní odborného výkladu exkurziám rôznych záujmových organizácií, odbornej a laickej verejnosti.
Lesnícke arborétum v Kysihýbli je ojedinelý objekt a „pamätník“ lesníckeho výskumu na Slovensku, ktorý má okrem výskumného a vzdelávacieho i výchovný a osvetový význam. Právom bolo zaradené medzi významné lesnícke miesta na Slovensku. Už viac ako stopätnásť rokov svojej existencie plní ciele, pre ktoré bolo zakladané. Zodpovedalo mnoho otázok, poskytlo mnoho cenných informácií, no mnohé ďalšie otázky položilo. Otázky, na ktoré bude musieť lesnícka veda a výskum nájsť odpovede v budúcnosti. Starostlivosť o túto významnú živú pamiatku a dôkaz vyspelosti nášho lesníctva, vníma Národné lesnícke centrum ako povinnosť. Ako dedičstvo od predošlých generácií lesníkov ho chceme udržiavať v dôstojnom stave a sprístupňovať verejnosti v kontexte kultúrno-historického bohatstva Banskej Štiavnice a celého Banskobystrického kraja.
