Vývoj arboréta po súčasnosť
V roku 1900 bolo podľa plánu výsadby od Jánosa Tuzsona vysadených prvých 49 druhov drevín, najmä domácich (autochtónnych) a bežnejších cudzokrajných. V roku 1904 odišiel J. Tuzson do Budapešti, kde sa stal uznávaným profesorom botaniky, a na jeho miesto nastúpil Gyula Roth, ktorý pokračoval v začatej práci a plánoch výsadby svojho predchodcu. Do roku 1913 sa na plochách vysadilo spolu 282 druhov a foriem ihličnatých a listnatých drevín, ktoré pochádzali z rozličných oblastí mierneho pásma severnej pologule. Pri založení arboréta najpočetnejšie boli zastúpené rody Pinus – borovica, Acer – javor, Picea – smrek, Abies – jedľa a Quercus –dub. Spomínaných 5 rodov predstavovalo vyše 40 % celkového sortimentu arboréta. Sortiment borovíc sa mal využiť pri zalesňovaní spustnutých pôd vtedajšieho Uhorska.
Stav arboréta z tohto obdobia zachytil Gyula Volfinau v roku 1914 v publikácii vydanej pri príležitosti pripravovaného svetového kongresu medzinárodného zväzu lesníckych výskumných ústavov, ktorého konanie prekazil začiatok prvej svetovej vojny.
Po zmene štátoprávnych pomerov, po skončení I. svetovej vojny, sa Banícka a lesnícka vysoká škola presťahovala z Banskej Štiavnice do Šoprone v Maďarsku a z Lesníckeho výskumného ústavu odišli maďarskí pracovníci. Po ich odchode bolo arborétum v rokoch 1918 – 1921 ponechané svojmu osudu. Až v roku 1921 sa pričinením vtedajšieho ministerského radcu K. Šimana zastavila devastácia arboréta. V roku 1922 bola v objektoch bývalej Vysokej školy zriadená Vyššia lesnícka škola, ktorá prevzala obhospodarovanie a udržiavanie nielen školského polesia bývalej Vysokej školy v Kysihýbli, ale aj Lesníckeho arboréta. O arborétum sa škola starala až do r. 1931. V roku 1922 B. Černý, vedúci školského polesia v Kysihýbli, vykonal inventarizáciu arboréta doplnenú dendrometrickými meraniami 19-tich, v tom čase najperspektívnejších drevín. V roku 1928 sa vykonali radikálne terénne úpravy, pri ktorých sa niektoré plôšky v druhom a štvrtom oddelení zahrnuli do novovybudovaných rybníkov a rozšírila sa cestná sieť. Zima v rokoch 1928/29, keď teploty v arboréte poklesli až na -38 °C, nepriaznivo zasiahla hlavne listnáče.
V roku 1931 prevzal arborétum do spracovania od Vyššej lesníckej školy Ústav pre Pestovanie lesov a lesnícku biológiu, predchodca dnešného Lesníckeho výskumného ústavu. V roku 1934 Bohuslav Polanský, vtedajší prednosta ústavu, neskorší profesor pestovania lesov na lesníckej fakulte VŠZ v Brne, vykonal podrobnú inventarizáciu a vypracoval program rekonštrukcie arboréta, ktorého realizáciu o krátky čas prerušilo zhoršenie politickej situácie a druhá svetová vojna. Z tohto obdobia pochádzajú opakované výsadby niektorých drevín arboréta, ktoré už v tom čase plodili.
Povojnový stav arboréta zachytáva invetarizačný aleborát vypracovaný K. Fuckertom a E. Hošekom. Po druhej svetovej vojne nastávajú priaznivejšie pomery a podmienky pre arborétum. Vďaka záujmu o rozvoj vedy a výskumu na Slovensku sa zlepšuje aj rozvoj Výskumného ústavu lesného hospodárstva. Rozširujú sa stavy pracovníkov, a tým má Ústav viacej možností venovať sa vzácnemu aklimatizačnému objektu v Kysihýbli. Obnovilo sa pôvodné priestorové členenie arboréta na plochy s rozlohou 15 x 15 m; pre uľahčenie orientácie v arboréte sa vypracovala nová mapa všetkých plôch a plochy sa označili číslami. V roku 1950 vyhlásili arborétum za prírodnú rezerváciu. V rokoch 1954 – 1958 vykonal Milan Holubčík podrobné zhodnotenie arboréta. Výsledky hodnotení slúžili za podklad knižnej publikácie vydanej v roku 1960.
V roku 1955 vykonal Jozef Burgan výchovné zásahy v skupinách s ihličnanmi v prvom a druhom oddelení. Z vyťaženého materiálu sa vytvorili vzorky dreva pre rôzne odborné školy, ale aj pre Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene. Rozbehla sa medzinárodná výmena semien, ktorá umožnila doplniť drevinové zloženie arboréta. Tak sa do arboréta dostali dreviny niektorých rodov, ktoré v ňom dovtedy neboli zastúpené. Materiál na obnovu arboréta sa pestoval v dvoch škôlkach o výmere 0,5 ha patriacich k arborétu. V arboréte sa zriadila meteorologická stanica. V tomto období smrekový živý plot okolo arboréta nahradili ohradou z drôteného pletiva. V roku 1972 sa postavil v arboréte manipulačný domec.
V roku 1964 vykonal Milan Holubčík terénne práce inventarizácie arboréta. Na základe údajov tejto inventarizácie z pôvodných výsadieb ostalo 169 druhov, t. j. 60 %. Tento počet neskôr ešte poklesol, takže z pôvodného stavu sa doteraz zachovalo 145 druhov. Straty sa nahrádzali opakovanými a novými výsadbami, takže súčasný stav je vyše 260 taxonomických jednotiek vlastných drevín arboréta.
Opätovné všestranné oživenie aktivity a využitia arboréta sa začalo od roku 1983, keď sa pričinením Ladislava Gregussa ustanovil Poradný zbor riaditeľa VÚLH pre Lesnícke arborétum v Kysihýbli. Negatívny vplyv na vývoj drevín časti 1. oddelenia arboréta malo odstavenie vodného jarku z Veľkého kolpašského jazera na jar 1983. Toto odstavenie znemožnilo obnovenie funkcie dvoch rybníčkov nachádzajúcich sa v arboréte a preto poradný zbor upustil od návrhu obnoviť ich funkciu a rozhodol, že plocha rybníkov sa vysadením vhodných drevín vráti svojmu pôvodnému účelu. Prikročilo sa iba k rekonštrukcii odvodňovacej siete arboréta, ktorá odvádza zrážkovú vodu pritekajúcu z objektov ležiacich mimo arboréta. Sústavné zanedbávanie výchovných zásahov nepriaznivo ovplyvnilo vývoj arboréta, čo sa najvýraznejšie prejavuje na plôškach s ihličnatými drevinami. Na väčšine plôšok sa zachovali iba okrajové stromy, ktoré mali dostatok priestoru na úspešný vývoj. Potlačené stromy rastúce uprostred plôšok podľahli hlavne snehovým, ale aj iným kalamitám. Na zvýšenie stability doteraz zachovaných kompaktných skupín sa postupne uskutočňujú výchovné zásahy, ako aj uvoľňovanie hlavnej dreviny od útlaku iných drevín.
V roku 1984 sa štatút arboréta zmenil na Chránenú študijnú plochu pre aklimatizáciu a introdukciu nepôvodných lesných drevín na Slovensku. Na základe neskorších zákonov o ochrane prírody a krajiny z rokov 1994 a 2002 bolo prekategorizované na chránený areál. Po opakovaných výsadbách a doplňovaní novými druhmi sa v ňom dnes nachádza 267 taxónov, z toho 113 ihličnatých a 154 listnatých druhov drevín a krov.
V roku 1987 sa hodnotenie rastu introdukovaných drevín v Lesníckom arboréte v Kysihýbli dostalo do plánu výskumu na roky 1987 – 1991. V tom istom roku zrealizoval vtedajší Lesprojekt Zvolen nové zameranie arboréta, ktoré odstránilo nezrovnalosti oproti pôvodným mapovým podkladom. Zamerala sa presná poloha každého stromu, obnovilo a doplnilo sa označenie drevín a postavila sa orientačná skrinka.
Po roku 1990 však nastal prudký pokles počtu zamestnancov na Lesníckom výskumnom ústave a s poklesom finančných zdrojov boli postupne činnosti v Lesníckom arboréte Kysihýbel zredukované. V roku 1996 bolo ešte obnovené oplotenie z drôteného pletiva a v roku 1998 sa obnovilo aj označenie drevín a zrekonštruovala sa zrubová chatka.
Po roku 2000 už v objekte arboréta nepracoval žiadny stály zamestnanec. Do roku 2003 boli najnevyhnutnejšie práce súvisiace s údržbou a obnovou arboréta financované z prostriedkov účelovej dotácie od vtedajšieho Ministerstva pôdohospodárstva SR.
V rokoch 2004, 2005 sa práce v arboréte realizovali už iba v rámci riešených výskumných projektov a po vzniku NLC v r. 2006 zase v rámci režijných činností. V roku 2010 NLC – LVÚ Zvolen zorganizoval pri príležitosti 110. výročia založenia Lesníckeho arboréta v Kysihýbli seminár s medzinárodnou účasťou.
V Medzinárodnom roku lesov 2011 na činnosť Arboréta Kysihýbel prispeli Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, Pro Populo Poprad, s. r. o., Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a Lesy mesta Levoča, s. r. o.
Od roku 2012 začalo NLC dostávať na zabezpečenie funkčnosti Lesníckeho arboréta Kysihýbel opäť každoročne príspevok aj z rozpočtovej kapitoly MPRV SR. Iba vďaka tejto podpore bolo možné začať so systematickou revitalizáciou objektu. Odvtedy sa prioritne realizovali práce a činnosti pri najdôležitejších biologických opatreniach vo výsadbách drevín. Po viacerých rokoch sa začalo s odstraňovaním nežiaduceho podrastu vo výsadbách, vykonala sa sanácia všetkých odumretých stromov a na čiastkových plochách, ktoré si to vyžadovali, sa vykonal výchovný zásah. Obnovilo sa číslovanie stromov v jednotlivých oddieloch, označenie hraníc jednotlivých taxónov a priebežne sa obnovujú aj tabuľky s názvami taxónov. V rámci zabezpečovania funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta boli vykonané udržiavacie nátery existujúcich drevených objektov, oprava poškodeného oplotenia a realizuje sa každoročné kosenie voľných priestranstiev a chodníkov v arboréte.
V roku 2014 sa aktivovala činnosť zástupcu NLC v rámci Združenia botanických záhrad a arborét Slovenska (ZABOZAS), ktorého je NLC ako správca Lesníckeho arboréta Kysihýbel členom. V tomto roku bola vydaná aj reprezentačnej slovensko-anglickej publikácie „Botanické záhrady a arboréta Slovenska“, v ktorej je Arborétu Kysihýbel venovaná samostatná kapitola (na stranách 177 – 193).
V zime 2014/2015 boli niektoré plôšky s mladšími výsadbami poškodené ťažkým mokrým snehom. Následky tejto kalamity boli asanované v roku 2015. V tom istom roku bola z príspevku z rozpočtovej kapitoly MPRV SR vykonaná rekonštrukcia strechy manipulačnej budovy v arboréte. Z prostriedkov finančnej dotácie na rok 2015 poskytnutých NLC Banskobystrickým samosprávnym krajom na projekt „Zachovajme si hodnoty kraja – historické lesnícke arborétum v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici“ bolo zrealizované vonkajšie označenie arboréta a vydanie informačnej skladačky a odborného sprievodcu po arboréte.